Ndu Eze 
kẹ mbụ  
 1
Teke Dévidi bụwa ọgurenya 
 1 Teke ono bẹ eze, bụ Dévidi kahụwaru; bụwaru ọkpobe onye bụ ọgurenya; k'ọphu bụ l'oyi anọduje atsụ iya; m'o -ruhuru; a phụ-kpua ya ukpo.  2 Tọ dụ iya bụ; ndu ozi iya abya asụ iya: “T'ẹphe lenuaru nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ ẹnya nwamgbọko, nwoke ta achịkahubua ọkpa; t'ọ bya eswiru nggụbe eze; letaje ngu enya. Yọ zẹnyabejekwaphu ngu phụ; k'ọphu oo-meje t'ẹhu vo nggụbe onye nwe mu nụ ọku.” 
 3 Ẹphe abya achịko alị Ízurẹlu l'ọ ha jegbaru l'ẹke ẹphe achọ nwamgbọko, ama mma. Ẹphe achọnyaa; bya aphụa Abishagu kẹ Shúnemu. Ẹphe eduta iya dutaru eze.  4 Nwamgbọko ono bẹ ama ntụmatu. Yọ nọdu l'eleta eze ẹnya; l'ejeru iya ozi. Ọ bụ l'eze te ejekfubua ya azẹ. 
Adónija eme t'o mee onwiya eze ndu Ízurẹlu 
 5 Ya ndono; Adónịja, bụ nwatibe nwanyi ọphu, bụ Hagitu awata owoli onwiya eli; l'ekfu: “L'ọo ya a-bụru eze.” Yọ bya akwakọberu onwiya ụgbo-ịnya; mẹ ndu agbajẹ iya nụ; bya edobe ụkporo madzụ labụ l'ụmadzu iri t'ẹphe vutajeru iya ụzo.  6 Ọphu nna iya 'ababụaru iya mba; m'ọ bụ jịa ya: Iphe, kparu iphe oome ẹge ono. Adónija ono amashị mma ike. Yọ bụru iya tso Abusolomu l'azụ. 
 7 Adónịja eje achị-koshi Jóabu Zeruya; mẹ Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja idzu iya; ẹphe etsoru iya; tụru íkè yeru iya.  8 Obenu lẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Benáya Jehoyada; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Shimeyi; Reyi; mẹ ndu sọja Dévidi; ndu ọphu bụ ike-ka-l'ọgu l'ẹphe ha te nwedu onye tụru íkè yeru Adónịja. 
 9 Adónịja eje anọdu lẹ Mkpuma Zohẹleti*  1:9 Iphe, “Zohẹletu” bụ bụ “Mkpuma ẹjo agwọ”. lẹ mgboro Ẹnu-Rogẹlu gbushia atụru; oke-eswi; mẹ eswi, gbagbaaru ẹba gude shia nri. Yo kua ụnwanna iya l'ẹphe ha, bụ iya bụ ụnwu eze; bya ekukwaaphu unwoke ndu Júda, bụ ndu eje ozi l'ufu-eze lẹ nri ono.  10 Ọ bụ l'ẹ to kudu Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; to ku Benáya; to ku ndu sọja ndu ọphu bụ ike-ka-l'ọgu phẹ; to ku Sólomọnu, bụ nwanna iya. 
Betisheba ejekfu Dévidi l'okfu ẹhu Adónija 
 11 Tọ dụ iya bụ; Nétanu abya ajị Betisheba, bụ nne Sólomọnu; sụ iya: “?Tịi nụdu lẹ Adónịja Hagitu bẹ bụwa eze; onye nwe mu nụ; mbụ Dévidi ta ma?  12 Byakwaphu nta-a tẹ ya karu ngu ẹge ii-me dzọta ishi ngu; mẹ kẹ nwatibe ngu Sólomọnu.  13 Tụgbulekwaphu nta-a jekfu eze, bụ Dévidi je asụ iya: ‘Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ?Ọ kwa l'i riru mụbe nwozi ngu nte l'ọ bụ nwatibe mu Sólomọnu a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu? ?Nanụ ẹge ọ dụ b'o gbe bụwaru nụ Adónịja gbe bụwaru nụ eze ọbu?’  14 Teke ono, ịi-nọ l'ẹke ono; kpụru okfu ono l'ọnu; nggu l'eze ono; bẹ ya a-bata bya achịa ngu ẹka l'azụ.” 
 15 Tọ dụ iya bụ; Betisheba abya atụgbua jekfushi eze l'ime ụlo-eze. Eze l'onwiya bụwa ọkpobe nwoke ọgurenya. Yọ bụru Abishagu kẹ Shúnemu eleta iya ẹnya.  16 Betisheba abya efuzita byiaru eze ikpere. 
Eze ajị iya: “?Nanụ ẹge ọ dụ?” 
 17 Betisheba asụ iya: “Onye nwe mu nụ; i gude ẹpha Ojejoje, bụ Nchileke ngu ribuaru yẹbe nwozi ngu nwanyi nte; lẹ nwatibe ngu; mbụ Sólomọnu a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu.  18 Ọbu; lekwa lẹ Adónịja gbe bụakwaru nụ eze ọbu nta-a; lẹ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ ẹ-ba ama.  19 O gbushiakwaru igweligwe oke-eswi, eswi, gbagbaaru ẹba; mẹ atụru; bya ekuwa ụnwu eze l'ẹphe ha; kua Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Jóabu, bụ onye ishi ndu sọja; to ku nwatibe ngu, bụ Sólomọnu.  20 Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; nta-a bẹ ndu Ízurẹlu l'ẹphe ha nọokwa l'ele ngu; t'ẹphe maru onye ịi-sụ t'ọ nọdu l'aba-eze nggụbe onye nwe mu nụ; l'ọzori ngu.  21 Ọ -dụdu bẹ mbọku, a -nọnyaru; t'ị nọhe bẹ aa-watakwa ome yẹle nwatibe iya Sólomọnu l'ẹphe -bụ ndu meru ẹjo iphe.” 
 22 Betisheba yẹle eze akpụkwaduru-a okfu ono l'ọnu; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke abata.  23 A abya ezia eze lẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke bẹ byakwaru nụ. Yọ bata; bya ebuaru eze ifu l'alị. 
 24 Nétanu abya asụ iya: “Nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ; ?ọ dụ l'ị sụwaru l'ọ bụ Adónịja a-bụru eze, nọ-chia ẹnya ngu tọo; mbụ l'ọ bụ iya a-nọdu l'aba-eze ngu?  25 Ntanụ-a b'o jewaru je egbushia oke-eswi; mẹ eswi, gbashịru ẹba; mẹ igweligwe atụru. O kuakwaru ụnwu eze l'ẹphe ha; bya ekua ndu ishi ndu sọja; mẹ Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja. Mbụ lẹ nta-a; bẹ ẹphe nọkwa l'eri; l'angụ: l'ekfu; sụ: ‘Ndzụ ngu ndzụ ogologo; eze, bụ Adónịja!’  26 Ọle mbẹdua, bụ nwozi ngu; mẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Benáya Jehoyada b'ẹ to kukwa; ọphu o kukwa nwozi ngu, bụ Sólomọnu.  27 ?Bụ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ bẹ meru egbe iphe ọwaa; ọphu i medu t'ayịbe ndu ozi ngu maru l'ọo ọwaa bụ onye ọphu a-nọdu l'aba-eze ngu m'ị chị-gelephu?” 
Dévidi eme Sólomọnu eze 
 28 Tọ dụ iya bụ; eze, bụ Dévidi asụ: “Kuaru mu nụ Betisheba.” Betisheba abya abata bya evudo iya l'ifu. 
 29 Eze eribua nte; sụ: “Ojejoje -nọdu-a ndzụ ẹge ọ nọ iya-a; mbụ onye ono, nafụtaru iya l'iphe-ẹhuka iya l'ọ ha;  30 bẹ nte ono, ya gude ẹpha Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu ribuaru ngu ono bẹ ya e-medzu ntanụ-a; mbụ nte ono, ya riru; sụ ngu l'ọ bụ nwatibe ngu Sólomọnu a-bụru eze l'ọzori iya; nọchi ẹnya yẹbe Dévidi l'aba-eze iya ono.” 
 31 Tọ dụ iya bụ; Betisheba ebyishi ikpere; kpube ifu l'alị; gude kwabẹ eze ugvu; sụ iya: “Ndzụ ngu; ndzụ ogologo; nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ Dévidi!” 
 32 Eze, bụ Dévidi asụ: “Kuaru mu Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; mẹ Benáya Jehoyada.” Ẹphe abyaruta l'ifu eze.  33 Eze asụ ẹphe: “Unu lẹ ndu ozi yẹbe onye nwe-unu yịru. Tẹ nwatibe iya nwoke; mbụ Sólomọnu, nọdu l'eli ịnya-mulu yẹbe eze t'unu duru iya je lẹ nggele Gihọnu.  34 Unu -rulephu ẹke ono; tẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke wụa ya manụ l'ishi t'ọ bụru eze ndu Ízurẹlu. Teke ono; unu egbua ụpyoku; sụ: ‘Ndzụ ngu; ndzụ ogologo; nggụbe eze, bụ Sólomọnu!’  35 Teke unu metsuaru; unu awụru tsoru iya t'ọ bya anọdu l'aba-eze mu; bụru eze nọ-chia ẹnya mu; kẹ lẹ mu tụwaru iya ẹka t'ọ bụru iya a-bụru eze ndu Ízurẹlu; bụru eze ndu Júda.” 
 36 Benáya Jehoyada azụa mgbede; sụ: “Ono ẹge ọ dụ-o! Tẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ kfufukwaa ẹge i kfuru.  37 T'ọ bụkwaru ẹge Ojejoje swiru nggụbe eze, bụ onye nwe mu nụ bụ ẹge oo-swiru Sólomọnu; bya emee t'abụbu, ọ bụ eze kangoo kẹ onye nwe mu nụ, bụ eze Dévidi.” 
 38 Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Benáya Jehoyada; mẹwaru ndu Keretu mẹ ndu Peletu edoziaru Sólomọnu ịnya-mulu eze, bụ Dévidi; yọ nọdu iya l'eli agba; ẹphe ejeshia Gihọnu. 
 39 Ẹphe erulephu ẹke ono; Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja eshi l'ụlo-ẹ́kwà wota mpo, manụ nọ; wụa Sólomọnu l'ishi. Ẹphe abya eworu ụpyoku gbua; ndu ono l'ẹphe ha atụa ụzu; sụ: “Ndzụ ngu ndzụ ogologo; eze, bụ Sólomọnu!” 
 40 Ndu ono l'ẹphe ha l'awụ etso iya. Ẹphe aphụ opu; l'atụ ụzu ẹhu-ọtso-ẹna; k'ọphu bụ l'alị nmahụru jijiji. 
Adónija atsụ Sólomọnu egvu 
 41 Adónịja yẹle ndu ono, o kuru lẹ nri ono abụru l'ẹphe erigewa nri ono bẹ ẹphe nụru ụzu, atụ nụ. Jóabu abya anụa ọda ụpyoku ada nụ; jị: “?Igidi ọwaa, ede ẹge-a lẹ mkpụkpu-a bụ kẹ ngụnu?” 
 42 Yọ kpụkwaduru iya-a l'ọnu ekfu; Jonátanu Abiyáta, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja abụru phẹrekete. Adónịja asụ iya: “Bata nwoke, dụ mma. Ya marua l'ọ bụ ozi, dụ mma b'i gude bya.” 
 43 Jonátanu asụ iya: “Wawakwa. L'onye nwe-mu nụ; mbụ eze Dévidi meekwaru Sólomọnu eze.”  44 Eze bẹ yeru iya Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke; Benáya Jehoyada; ndu Keretu; mẹ ndu Peletu. Ẹphe emee Sólomọnu; yọ nọdu l'ịnya-mulu, eze agbajẹ.  45 Yọ bụru lẹ Gihọnu ono bẹ Zadọku, bụ onye achịjeru Nchileke ẹja; mẹ Nétanu, bụ onye nkfuchiru Nchileke wụru iya manụ l'ishi t'ọ bụru eze. Ẹphe gbe shiakwa l'ẹke ono gude ẹhu-ọtso-ẹna wụfuta; k'ọphu bụ lẹ mkpụkpu bẹ tehuru kẹ kfụkakfuka. Ọ kwa iya bụ ụzu ono, unu anụ ono.  46 Ọdo abụru lẹ Sólomọnu gbẹ nọduakwa nụ l'aba-eze ọbu.  47 Ndu ozi eze abyakwaphu okele nnajiufu ayi, bụ eze Dévidi asụje: “Tẹ Nchileke ngu mekwaa ẹpha Sólomọnu t'ọ ka nke ngu. Yo mekwaaphu t'aba-eze nk'iya ka nke ngu!” Eze l'onwiya anọdu l'oshi-azẹe ya; fozita baaru Nchileke ẹja;  48 bya asụ: T'ajaja bụru kẹ Ojejoje, bụ Nchileke kẹ Ízurẹlu, bụ onye ono, doberu mu ndzụ; mu egude ẹnya mu labụ phụ onye nọ-chiru ẹnya mu; bụru eze ntanụ-a! 
 49 Ndu ono, Adónịja kuru lẹ nri ono atsụlahaa egvu. Ẹphe awụ-lihu; gbakashịhu.  50 Adónịja egude k'egvu, ọotsu Sólomọnu; gbagbụa je akwẹe ẹka lẹ mpo ẹnya-ngwẹja Ojejoje.  51 Ama abya agbaaru Sólomọnu lẹ Adónịja gudeekwa k'egvu nggụbe Sólomọnu je akwẹe ẹka lẹ mpo ẹnya-ngwẹja Ojejoje; sụ: “Tẹ eze, bụ Sólomọnu riaru iya nte ntanụ-a l'ẹ t'oo gudedu ogu-mbeke gbua yẹbe nwozi iya!” 
 52 Sólomọnu asụ: “Ọ -bụru l'ọo-nọdu ekoshi lẹ ya bụ ọkpobe madzụ; bẹ ẹgbushi, nọ iya l'ishi ta adafụdu m'ọo nanụ. Ọlobu; ọ -bụru l'a phụru iphe, dụ ẹji lẹ ndzụ iya b'ọ laakwaru.”  53 Eze, bụ Sólomọnu abya eye ndu jeru je edufuta iya l'ẹnya-ngwẹja ono. Adónija abya ebyishi ikpere l'ifu l'eze, bụ Sólomọnu. Sólomọnu asụ iya: “Tụgbua lashia nke ngu.”